O nás

Význam hasičského povolania ako i jeho poslanie sú každému jednému človeku vysvetľované už od malička. Chrániť sa nielen pred požiarom, ale i povodňami a inými nepredvídanými živelnými udalosťami. Hasičský zbor môžeme chápať ako skupinu ľudí, ktorí sú majstrami na 90 % problémov. Čím je zbor väčší, tým viac majstrov rôzneho zamerania v ňom môžeme nájsť. Slovo “dobrovoľný” zasa definuje schopnosť človeka vykonávať určitú službu bez nároku na odmenu. V skratke teda Dobrovoľný hasičský zbor môžeme chápať ako organizáciu (spoločenstvo) ľudí, ktorí poskytujú služby spojené s ochranou majetku občanov vo svojom osobnom čase bez nároku na odmenu. Robia to najmä z presvedčenia zabezpečiť pocit bezpečia ich známych alebo susedov. Toto povolanie zároveň prispieva ku rozvoju komunitného života, nadväzovaní nových priateľstiev a vytváraní priateľskej klímy v spoločenstve.

Z histórie nášho zboru

Každá obec potrebuje mať vytvorené podmienky na to, aby sa jej obyvatelia cítili v bezpečí a nemuseli sa báť o svoj majetok. Medzi prvé dôležitejšie zariadenie pri prevencií proti požiarom bola určite malá ručná 4 – kolesová striekačka, ktorá bola v obci už od roku 1900. Bola umiestnená v šope, ktorú mnohí prezývali aj Striekareň.

Keďže práca so striekačkou si vyžadovala obsluhu a potrebné vybavenie došlo aj k rozhodnutiu o založení DHZ v obci.

Oficiálnu históriu nášho hasičského zboru sa začali písať dňa 5. júla 1925 Dezider Singer, Šimon Filo, Ondrej Hrebík, Jozef Dulka, Adam Marušinec, Michal Ronec, Ledevít Singer, Jozef Filo, Štefan Raček, Adam Marek, Jozef Kaňovský, Vincent Fusík, Lukáš Dulka, Michal Dubnička Ján Ronec, Jozef Ronec, Juraj krutek, Ondrej Behúl, Augustín Kubaščík a Štefan Mičian. Ako prvý veliteľ zboru bol zvolený Dezider Singer.

Zbor si od začiatku začal plniť svoje úlohy. Vzhľadom na potrebu vybavenia musel zbor požiadať o pôžičku v Tatrabanke v Trenčíne. Po tejto pôžičke sa zbor dostatočne vybavil a mohol začať s výcvikom. Výcviku sa venoval spomínaný veliteľ Dezider Singer ktorý so svojími skúsenosťami ako vyslúžilý dôstojník bývalej rakúsko-uhorskej armády v 1. svetovej vojne dokázal pretaviť svoje skúsenosti aj do práce v zbore. Výcvik sa konal každú nedeľu popoludní a získal si aj priazeň občanov, pre ktorých predstavoval spríjemenenie nedeľného dňa.

V roku 1927 prišlo k rozdeleniu hasičského zboru odčlenením členov z Malého Kolačína. Veliteľom v Malom Kolačíne sa stal František Lehotský. V roku 1928 sa odohrala významná slávnosť – vysviacka hasičského práporu. Zbor prešiel omladením a za veliteľa bol zvolený Ondrej Hrebík. Zbor pokrýval aj iné aktivity, medzi kotré patrili okrem iného divadelné hry, usporadúvanie tanečných zábav. Zábavy sa podobne ako teraz i v minulosti tešili veľkému úspechu a boli príjemným spestrením pobytu aj pre okolitých kúpeľných hostí z Trenčianskych Teplíc. Príjmy zo zábav tvorili gro príjmov a zároveň to boli príjmy, ktoré slúžili na životaschopnosť organizácie. Počas 2. svetovej vojny nastáva zmena zameriania zboru z požiarnej ochrany na pohotovostnú a poriadkovú službu.

Obdobie výrazných zmien

Reorganizácia v hasičškom zbore nastáva v roku 1953, kedy zmenil svoj názov na Dobrovoľnú požiarnu ochranu. Jej predsedom sa stal Ondrej Hrebík zatiaľ čo veliteľom sa stáva Adam Marek. V tomto čase už bádať náznaky úspechov vo všetkých kategóriach.

Zlúčenie Malého a Veľkého Kolačína v roku 1964 prispieva aj k zlúčeniu požiarných organizácií. Za predsedu bol zvolený Adam Hrebík a veliteľom bol Anton Mičian. Zbor sa skladal z 110 členov pričom 20 bolo žien.

Zbor sa zaslúžil o výrazný rozvoj v obci. Členovia odpracovali 650 brigádnických hodín pri výstavbe kultúrneho domu, 300 hodín na pomoc JRD, a ďalších vyše 900 hodín pri akciách ako zavádzanie verejného vodovodu, jarné upratovanie. Medzi aktivity boli zahrnuté samozrejme aj starostlivosť o techniku. Medzi veľmi podstatné aktivity patrí aj výstavba požiarnej zbrojnice, ktorá bola 28. septembra 1989 odovzdaná do užívania.

Moderná história zboru

V súčasnej situácií pokračuje zbor vo svojej snahe zabraňovať a preventívne predchádzať živelným pohromám. Oblasť výcviku je taktiež jednou z priorít a zbor neustále dokazuje svoju pripravenosť na rôznych súťažiach. V oblasti kultúrneho života v obci zbor pokračujeme v tradícií Hodových zábav, skrášľovaním okolia zbrojnice ale i okolia mimo nej.

Zároveň si uvedomujeme že sme dostali veľké dedičstvo od naších predkov a snažíme sa pokračovať v ich odkaze, že hasičšký zbor je neodmysliteľná súčasť obce a prispieva k jej rozvoju.